Dance On Ensemble & Lucinda Childs & Miki Orihara (Nemecko/USA)
Divadlo Aréna
Cena: 10 – 25 €
STEIN Lucinda Childs a Dance On Ensemble sú dôkazom, že zrelosť je výsadou a tanec nepozná vekové hranice
Americká ikona postmoderného tanca Lucinda Childs sa vracia na javisko po boku Miki Orihara – výraznej interpretky známej z pôsobenia v Martha Graham Dance Company. V novej choreografii STEIN sa stretáva pohyb s textom, presnosť s fluiditou a osobná pamäť s tvorivou prítomnosťou. Scénu obklopujú obrazy oceánov, ktoré – rovnako ako tanec – evokujú nekonečný pohyb a neustálu premenlivosť.
Dielo otvára priestor novému pohľadu na telo v pohybe ako nositeľovi výnimočnej citlivosti, inteligencie a zrelosti. Večer dopĺňajú tri rané choreografie Lucindy Childs zo 70. rokov, ktoré predstavujú esenciu jej legendárneho štýlu, a zároveň vstupujú do kontextu jej súčasnej tvorby – v podaní Dance On Ensemble, medzinárodného súboru profesionálnych tanečníkov vo veku 40+, ktorý redefinuje vzťah medzi vekom, telom a umením.
Praktické informácie
Cena lístkov: 18 – 25 € plné vstupné / 10 € študenti a seniori
Miesto predstavenia: Bratislava – Divadlo Aréna
Dĺžka predstavenia: 70 minút s prestávkou
Predstavenie:
O DIELE
Incenácia STEIN Lucindy Childs a Miki Orihara je druhou produkciou zo série Encounters súboru Dance On Ensemble. V rámci tejto série sú choreografi a choreografky priamo na javisku ako performeri – fyzicky vstupujú do dialógu s tanečníkom súboru, ktorý sa stáva spoluautorom diela.
Lucinda Childs sa vo svojej tvorbe zaoberá premenlivosťou priestoru a manipuláciou času prostredníctvom rozpoznávania vzorcov, rytmickej presnosti a nečakaných zmien vo fyzickom materiáli. Sú to prvky, ktoré si osvojila po odchode z Judson Dance Theater, keď sa vedome vzdala princípov tohto súboru, akými boli hovorené slovo, nájdené objekty, všedné pohyby a bežné časovanie.
Vo svojej novej choreografii sa Lucinda Childs vracia k svojim skorším tvorivým postupom – reflektuje svoje sólové kreácie z obdobia Judson Dance Theater cez prizmu desaťročí tanečnej praxe. Využíva texty, hudbu, gestá a tanec na hľadanie nových umeleckých perspektív.
Ako performerka dokáže Lucinda Childs uchvátiť publikum svojím chladným, no hypnotickým vystupovaním, sprevádzaným schopnosťou prednášať text s tlmenou vášňou a chirurgickou precíznosťou a pozýva tak diváka do sveta komplexných zmyslových zážitkov.
V tejto novej produkcii zdieľa Lucinda Childs javisko s tanečníčkou Miki Orihara, ktorej spoločná tvorba s Robertom Wilsonom, cenami ovenčené vystúpenia na Broadwayi, dlhoročné spojenie s Martha Graham Company a spolupráca s mnohými choreografmi z nej vyformovali silnú a citlivú performerku.
Scéna, na ktorej Lucinda Childs a Miki Orihara tancujú, je charakteristická motívom rozľahlosti a (ne)viditeľnosti. Videoprojekcie zobrazujú moria a hladinu oceánov z archívu Hansa Petra Kuhna, ktorý už mnoho rokov zbiera zábery oceánov, čím vyvoláva predstavu tekutosti, premenlivosti, no zároveň stálosti vody.
Séria Encounters (Stretnutia) vychádza z myšlienky, že choreografický proces nie je obmedzený len na predstavivosť jedného človeka, ale je zakorenený v jeho telesnosti. Tanečník ako spoluautor nanovo definuje rolu, ktorú tanečníci tradične zohrávajú, a otvára zásadné otázky o spoločnom tvorivom procese a vzťahu medzi choreografiou a interpretáciou.
Choreografia a performancia: Lucinda Childs
Tanec: Miki Orihara
Umelecká spolupráca (scéna/hudba/video): Hans Peter Kuhn
Svetlá: Martin Beeretz, Hans Peter Kuhn
Kostýmy: werkstattkollektiv
Technická réžia: Martin Beeretz
Svetelná technika: Mattef Kuhlmey
Premiéra/Creation: júl 2025 v Berlíne / July 2025 in Berlin
Produkcia: DANCE ON / Bureau Ritter
V spolupráci s: Radialsystem, Berlin
Koprodukcia: CCNR Rillieux-la-pape – Yuval Pick, Le Phare – Centre chorégraphique national du Havre Normandie / direction Fouad Boussouf ako súčasť Accueil-Studio Programme
Plánovaná koprodukcia: Torino Danza, La Villette Paris, Julidans Amsterdam
Podporil: Hauptstadtkulturfonds
S láskavou podporou: Ballet de l’Opéra de Lyon
S podporou: Dance Reflections by Van Cleef & Arpels
LUCINDA CHILDS
Lucinda Childs začala svoju kariéru choreografky a performerky v roku 1963 ako jedna z pôvodných členiek legendárneho Judson Dance Theater v New Yorku. V roku 1973 založila vlastný tanečný súbor a o tri roky neskôr spolupracovala s Robertom Wilsonom a Philipom Glassom na avantgardnej opere Einstein on the Beach (1976), kde pôsobila ako hlavná performerka a sólová choreografka. Za túto prácu získala prestížne ocenenie Obie Award.
Od roku 1979 Childs vytvorila sériu celovečerných produkcií v spolupráci s významnými skladateľmi a dizajnérmi. Prvou z týchto choreografií bolo Dance (1979) s hudbou Philipa Glassa a s videom a scénou Sol LeWitta. Toto dielo sa dodnes uvádza po celých Spojených štátoch a Európe a denník Wall Street Journal ho v roku 2011 označil za „jeden z najväčších počinov 20. storočia“.
Od roku 1981 Childs tvorila choreografie na objednávku popredných baletných súborov a zároveň režírovala viaceré operné produkcie, vrátane Gluckovej opery Orfeo et Euridice pre Los Angeles Opera, Mozartovu Zaide pre La Monnaie v Bruseli a Dr. Atomic Johna Adamsa pre Opéra du Rhin v roku 2014, na ktorých sa podieľala aj ako choreografka.
Za svoju tvorbu získala Guggenheimovo štipendium (1979), ocenenie American Masterpiece Award od NEA/NEFA a v roku 2004 bola povýšená z dôstojníčky na veliteľku Rádu umenia a literatúry Francúzskej republiky. V roku 2017 jej bola udelená cena Samuela H. Scrippsa za celoživotné dielo na American Dance Festival v Durhame, Severná Karolína, ako aj Zlatý lev na Bienále tanca v Benátkach.
MIKI ORIHARA
Miki Orihara (narodená v roku 1960) je známa predovšetkým ako prvá sólistka súboru Martha Graham Dance Company, za čo získala prestížne ocenenie Bessie Award v roku 2010. Účinkovala na Broadwayi v muzikáli The King and I a spolupracovala s viacerými významnými choreografmi a súbormi, akými sú napríklad Elisa Monte, PierGroupDance, Lotuslotus, Rioult Dance, Twyla Tharp, Martha Clarke, Anne Bogart (SITI Company) a Robert Wilson. Vlastnú tvorbu prezentovala v New Yorku, Los Angeles, Amsterdame a Japonsku.
Ako pedagogička viedla workshopy v Japonsku, na Art International v Moskve, v školách ako Peridance, The Ailey School, New York University, Florida State University, Henny Jurriëns Stichting (Holandsko), Les Étés de la Danse v Paríži a New National Theater Ballet School. Je členkou pedagogického zboru Graham School a The Hartt School (University of Hartford). Uvádzala diela Marthy Grahamovej po celom svete, vrátane projektu Dialogue Diany Vashineva a pre Wendy Whelan z New York City Ballet.
Miki Orihara prezentovala svoju sólovú choreografiu Searching Dimensions v New Yorku v roku 1995, nasledovali produkcie VOICE pre osem žien (M’Deux Ballet, Japonsko, 2001), Stage (2008), Prologue (2014) a Shirabyoshi (2017). V roku 2018 vydala prvé DVD s technikou Marthy Graham v spolupráci s Dance Spotlight a Martha Graham Center; druhé DVD pre pokročilých sa pripravuje.
Jej film Broken Memory bol uvedený na Dance on Camera Festival v New Yorku v roku 2017. V tom istom roku a opäť v roku 2018 vystúpila v inauguračnom predstavení Peace is… v sídle OSN ako súčasť Stálej misie Japonska.
HANS PETER KUHN
Hans Peter Kuhn je skladateľ a umelec pôsobiaci v Berlíne a v Amino (Kjóto, Japonsko). Jeho svetelné a zvukové inštalácie sú vystavované v mnohých múzeách, galériách a vo verejných priestoroch po celom svete – okrem iného v Museum of Fine Arts Boston, Centre Pompidou Paríž, Neue Nationalgalerie Berlín, Seattle Art Museum, Tokushima Modern Art Museum.
Medzinárodné uznanie si získali jeho svetelné inštalácie vo verejnom priestore, ako napríklad: The Pier, New York (1996), A Light and Sound Transit, Leeds (2009), Vertical Lightfield, Singapur (2009), Acupuncture, Mattress Factory Museum, Pittsburgh (2016), Martin-Gropius-Bau, Berlín (2017).
Inštalácia Memory Loss, ktorú vytvoril spolu s Robertom Wilsonom, získala Zlatého leva na Bienále v Benátkach v roku 1993. V divadlách spolupracoval s režisérmi ako Luc Bondy, Claus Peymann, Peter Zadek a Peter Stein, no najviac je známy vďaka hudobným a zvukovým prostrediam, ktoré vytvoril počas dlhodobej spolupráce s Robertom Wilsonom. Skomponoval tiež hudbu pre tanečné predstavenia choreografov ako Laurie Booth, Dana Reitz, Suzushi Hanayagi, Sasha Waltz a Junko Wada. Za svoju tvorbu získal ocenenia Bessie Award v New Yorku a Suzushi Hanayagi Award v Osake.
Témou jeho performancií, ktoré sa prezentujú po celom svete, je počúvanie a vnímanie zvuku. Od roku 2012 pôsobí ako hosťujúci profesor zvukových štúdií na Universität der Künste Berlin.
UNTITLED TRIO
RADIAL COUR ES
INTEROR DRAMA
Na záver večera predstaví súbor Dance On Ensemble tri choreografie Lucindy Childs zo sedemdesiatych rokov. Tieto diela predstavujú formujúce obdobie jej tvorivého vývoja – obdobie, v ktorom sa jej choreografický rukopis stal radikálne výrazným.
Diela reprezentujú prierez časom, kedy Lucinda Childs skúmala formu, rytmus, priestor a rozvíjala svoj fyzický jazyk. Rozhodla sa venovať čistej tanečnej forme bez príbehu či posolstva, čím vytvorila divadelnú abstrakciu podobnú tranzu, ktorá poskytuje fundament kontextu pre jej ďalšiu tvorbu.
Alternujúce obsadenie piatich tanečníkov: Lia Witjes Poole, Gesine Moog, Emma Lewis, Ty Boomershine, Alba Barral Fernández, Javier Arozena.
Obnovenie týchto diel je financované Senátom mesta Berlín pre kultúru a sociálnu kohéziu.
THE DANCE ON ENSEMBLE
Súbor Dance On Ensemble vznikol v roku 2015 v Berlíne ako iniciatíva neziskovej kultúrnej organizácie Bureau Ritter (predtým Diehl + Ritter) ako súčasť iniciatívy Dance On, ktorá vyzdvihuje umelecký výkon tanečníkov vo veku 40+ a skúma vzťah medzi tancom a vekom – na javisku aj v spoločnosti.
Súbor spolupracuje s medzinárodne uznávanými choreografmi a režisérmi, ako sú Rabih Mroué, Lucinda Childs, Meg Stuart, Christos Papadopoulos a Jan Martens, a vytvára repertoár prelomových diel súčasného tanca. Cieľom je vybudovať pevný základ pre bohatý a ambiciózny budúci repertoár pre tanečníkov vo veku 40+.
Od začiatku projektu je členom súboru Ty Boomershine, ktorý od roku 2019 zastáva pozíciu umeleckého riaditeľa. Ďalšími členmi súboru sú: Javier Arozena, Alba Barral Fernández, Ziv Frenkel, Anna Herrmann, Christine Kono, Emma Lewis, Gesine Moog, Omagbitse Omagbemi, Miki Orihara, Tim Persent, Jone San Martin, Marco Volta, Lia Witjes Poole – všetko profesionálni tanečníci vo veku 43 až 71 rokov, ktorí pôsobili v popredných tanečných súboroch, ako napríklad Lucinda Childs Dance, Ballet Frankfurt, Martha Graham Dance Company, Netherlands Dance Theater, Hamburg Ballet a Cullberg Ballet.
Dance On vytvoril silné partnerstvá s koprodukčnými organizáciami na národnej aj medzinárodnej úrovni, medzi ktoré patria: Kampnagel Hamburg, tanzhaus nrw, Berliner Ensemble, Münchner Kammerspiele, Sadler’s Wells London, Holland Dance Festival, STUK House for Image, Dance and Sound, ONASSIS STEGI Atény, Belgrade Dance Festival a ADC – Association pour la Danse Contemporaine Genève.
Tieto aliancie zabezpečujú dlhodobú udržateľnosť konceptu Dance On a aktívne prispievajú k vytváraniu tanečného repertoáru pre vekovú skupinu 40+.
